Mona Lisa na asfaltovom chodníku. FOTO - TASR/AP
Úspešnosť mesta ako sociálneho modelu sa dá merať plochou, ktorú zaberá - je to okolo desať percent Európy. Ak by sme úspešnosť celej civilizácie merali percentami danej plochy, dostaneme prekvapujúci výsledok, že najúspešnejším civilizačným produktom je asfalt. Ale aj tak by sme chápali výrok, že spevák Karel Gott či ekonóm Václav Klaus sú úspešní ako asfalt, ako čosi nepatričné. Podobne však nepoužívame ani prirovnania "milý ako benzínová pumpa" alebo "ekologický ako malária". Úspešnosť asfaltu je neviditeľná a on sám ako keby neexistoval. Je sivým pozadím mesta, na ktorom sa odohrávajú farebnejšie deje. Je niečím ako filmové plátno, na ktoré sa pozeráme celé predstavenie, ale aj tak ho nevnímame a ani o ňom neuvažujeme. O asfalte existuje veľmi málo kníh a takmer nijaká poézia. Ak by sme hľadali nejaké označenie, asi by sme hovorili o nudnej banalite asfaltu.
