Čo by na to povedal Ľudovít Štúr?

V článku Moniky Žemlovej o štátnych vyznamenaniach (Prezident neocenil Slovenku, čo hlasovala proti okupácii, SME 11. 1.) som našiel konštatáciu, že som si Rad Ľudovíta Štúra v Deň Ústavy "neprevzal". Ide o eufemizmus. Pravda je taká, že ocenenie som odmietol prijať a toto pre mňa dramatické rozhodnutie som vysvetlil v liste pánu vedúcemu Kancelárie prezidenta. Uviedol som v ňom o. i. nasledujúce:

Za normálnych okolností by som sa cítil veľmi poctený, ale aktuálna situácia, ako ju vnímam a prežívam, je žiaľbohu ďaleko od toho, aby som ju mohol chápať ako normálnu. Preto z principiálnych dôvodov štátne vyznamenanie nemôžem prijať. Z môjho hľadiska vláda nášho štátu svojimi mnohými antihumánnymi a antikultúrnymi aktivitami - o škandalóznom "divadle" na politickej scéne nehovoriac - stratila morálny kredit potrebný na to, aby ňou navrhnuté vyznamenanie mohlo priniesť satisfakciu.