Spomínanie na Michala Štanga

Jedna krátka, osobná spomienka na vikára Michala Štanga. V deväťdesiatom prvom sa Michal stal na päť rokov obyvateľom starej kamennej fary v Liptovských Kľačanoch, hore na kopci, číslom domu patriacej do dediny, ale súčasne aj mimo nej. Bol v mnohom presným opakom svojho úspešného predchodcu. Vo vážnosti a miere dôstojnej autority bol slabým súperom. Z batožiny však spolu s korčuľami a lyžami vytiahol viac spontánnosti, chlapčenskej veselosti a slobody. Nebol stratégom, ktorý najskôr mapuje ľudí, povahy a vedie diplomatické boje. Na takéto "dospelácke" hry nemal čas. Ľuďom sa otvoril srdečne, riskujúc podrazy, neúctu alebo nepochopenie tých, čo mali v hlavách svojpomocne vymodelovaný obraz ideálneho obyvateľa studenej fary na kopci. Jednoznačne bol tým, koho dnes označujeme za "milovníka adrenalínu". Išiel na doraz a rád balansoval na hrane vlastných síl. Iskrou jeho liptovských rokov boli nové nápady a stály pohyb. V okamihu sa rozhodol pre čokoľvek, aby potom mohol nasledovať pestrofarebný a dobrodružný príbeh v jeho podaní. Dobrodružný, tvrdohlavý muž, pre ktorého viera nebola ideológiou, ale jednoduchým presvedčením, že všetko je dobre a ničoho sa nemusí báť. Nezištný človek, ktorý nebol stvorený na obchodné výpočty a materiálne zisky.