FOTO
Existujú rôzne roviny smútku: štátny smútok, verejný smútok, osobný smútok, súkromný smútok. Každý z nich má svoju bolesť i svoje rituály. Niektoré sú ukotvené po stáročia, tam sa cítime najbezpečnejšie. Štátny smútok Slovenskej republiky má pochopiteľne kratučké tradície. Navyše, pre viaceré situácie verejného života spoločenského, politického, mediálneho neexistujú záväzné predpisy. Čo vysielať v televízii či rozhlase, o čom rokovať v parlamente, aké podujatia organizovať a ktoré zrušiť, kde zmĺknuť, kde a ako prehovoriť. Ak sa za takýchto okolností podarí urobiť všetko, čo treba a pritom uchovať dôstojnosť, nielen si tým uctíme pamiatku obetí, ale sa aj ešte väčšmi staneme spoločenstvom zdieľaných osudov. V tejto skúške sme zatiaľ obstáli.
