Prešov, 26. január 2006. FOTO - SITA
Ako farby ich nemôžeme definovať. Môžeme ich len ukázať. "Toto je červená", "toto je smútok".
Ako pri farbách sa musíme spoliehať na jednotu ľudskej skúsenosti. Neviem, či môj blížny vidí červenú farbu ako ja, ale spolieham sa, že ich vidíme rovnako. Neviem, či smútok, ako ho prežívam ja, je aj smútok blížneho, ale spolieham sa na vzájomnosť cítenia. Len vďaka vzájomnosti sú city (opäť ako farby) prostriedkom spolu-cítenia, spolu-prežívania, teda vzťahovania sa ja k ty a k my.
Cit nás nalaďuje na život a na vzájomnosť života: keby sme ho nemali, boli by sme prázdni - stroje. Stroje môžu byť integrované, ale nie sú vzájomné.
