Jeruzalem. FOTO - REUTERS
Je všeobecne známe, že za posledných päť rokov je v západnej Európe anitsemitizmus na postupe. Jeho výskyt aj intenzita sa zhodujú s nárastom násilia na Blízkom východe a stúpajú tiež s nepokryto jednostranným spravodajstvom v európskych médiách. Európskych Židov síce nikto nevyvlastňuje ani nevyháňa, ale už sa nedá povedať, že by neboli vystavení fyzickému násiliu a že by neboli terčmi obvinení z nelojálnosti a urážok.
Obsesívna naliehavosť
Iste, pritom sa neustále všetci zaprisahávajú, že súčasná nevraživosť voči Izraelom a jeho židovským stúpencom nemá vôbec nič spoločné s antisemitizmom. Ide predsa o konkrétnu kritiku politiky izraelskej vlády. Paralely k európskemu antisemitizmu minulosti sa teda zamietajú ako morálne vydieranie. Tento argument má niečo do seba, aj keď nie veľa, a aj to len vtedy, keď bol zahalený do takýchto extrémnych pojmov. Karta nacizmu je mocná zbraň, bez ohľadu na to, kto ňou hrá - antiizraelská strana, ktorá nikdy nechodí ďaleko po odsudzovanie Izraela ako kópie nacistického Nemecka - to vie lepšie ako ktokoľvek iný.
