|
FOTO |
ý pohyb po líci. Tváre sa síce líšili, ale plač bol rovnako štýlový. Ten druh plaču, ktorý nedeformuje tvár, netečie pri ňom sopeľ, neprejavuje sa vzlykmi, človek môže počas neho ďalej hovoriť alebo spievať. Do kamery.
Rozžiarene tváre hercov, ktoré sa na všetkých kanáloch usmievali do rovnako presvetlenej tváre premiéra Dzurindu, pripomenuli, že aj my máme veľrybu. Leží na brehu Dunaja, biela a mramorová - jednoducho kultúrna ikona (novostavba SND - vlastná sestra Istropolisu). Jej vnútro si tentoraz pôjdu pozrieť ruka v ruke premiér Dzurinda a Martin Huba. Pinocchio ostane doma, zhoreli mu nohy. Okrem toho tu hrozí nebezpečenstvo pošmyknutia a pádu (na chrbát, hlavu, ale aj na zadok). Posledné roky si totiž vnútro chodili neustále prezerať politici, umelci a zmiešané delegácie - takže parkety sú tam už pekelne ošúchané. O budovu však okrem divadelníkov bojuje aj ďalší umelec - Christo. Je to balič, nie kyselinár. A okrem Ríšskeho snemu v Berlíne zabalil už aj niektoré morské útesy či dokonca časť tečúcej rieky. Tiež sa ozvali anglickí záchranári, ktorí veľryby, čo zablúdili do riek, nakladajú na člny a snažia sa ich odviesť späť do mora. Aj keď po ceste zomrú (tie veľryby). Majú príliš veľké telo a príliš malé srdce - do člna.
