FOTO
Keď som ktorýsi neskorý večer na jeseň roku 1970 kráčal zo zastávky električky domov, dobehli ma dvaja príslušníci VB. Ešte celí zadychčaní chceli vedieť, kam to idem po ôsmej hodine takto sám a prečo ta idem. Keď som sa ich slušne spýtal, či bol vyhlásený výnimočný stav, vyžiadali si môj občiansky preukaz. Mal som v ňom fešácku fotku ešte z polovice šesťdesiatych rokov, ktorá ma zobrazovala čerstvo a dohladka vyholeného. Zbrojnoši proletariátu si do preukazu dlho svietili baterkou, potom si posvietili na mňa, zasa do preukazu a zase na mňa. Lustrovali ako diví. Napokon z jedného vyhŕkol poznatok: Súdruh, ty nezodpovedáš skutočnosti!