FOTO
Keďže sa považujem za ekumenického kresťana - cítim sa byť evanjelik s evanjelikmi, baptista s baptistami, katolík s katolíkmi etc... moje svedomie nie je proti samotnému inštitútu o výhrade svedomia, súhlasí s tým, že každý občan Slovenskej republiky má právo odmietnuť robiť to, s čím nesúhlasí jeho svedomie - samozrejme, jeho právo na uplatnenie výhrady vo svedomí nesmie ohroziť ľudský život, ľudské zdravie a "štátnobezpečnostné" záujmy SR. Moje svedomie však nesúhlasí s klauzulou, že toto právo majú iba občania - katolíci. Lebo akokoľvek sa snažím - v súlade s predkladateľom zmluvy - obísť tento "kameň úrazu", litera nepustí: v zmluve sa hovorí, že SR uznáva každému právo uplatňovať výhrady vo svedomí "podľa vieroučných a mravoučných zásad katolíckej cirkvi". Ale čo s tými, ktorí nie sú katolíkmi, v akej pozícii sa ocitnú protestanti všetkých denominácií, pravoslávni, agnostici, liberáli, veriaci, ktorí nie sú členmi žiadnej cirkvi, ateisti, ktorí veria, že Boh neexistuje, a predsa majú svedomie, ktoré im nedovoľuje vykonávať úkony a zákroky, ktoré sú v rozpore s ich svedomím?
