Stanislav Rakús - FOTO
Vo svojej krátkej úvahe by som chcel vzdať poctu veciam neviditeľným. Východiskovo ma na to podnecuje moje tridsaťpäťročné profesionálne zameranie na oblasť umeleckej literatúry, ktorá pracuje s viditeľným, a ak treba, i s počuteľným zoskupením slov. Pracuje teda s veľmi zjavnou jazykovou a zmyslovou matériou, a predsa svoje najsilnejšie účinky a významy dosahuje prostredníctvom neviditeľného, mlčanlivého medziriadkového alebo podtextového priestoru. On má schopnosť spolu s tým, čo je za textom a nad ním, zasiahnuť vnímavú ľudskú dušu tak intenzívne, že niet spôsobu, niet nijakých viditeľných a počuteľných slov, ktoré by mohli tento zásah spätne materializovať.
