Turín 2006. FOTO - REUTERS
Turín je druhé, iné mesto môjho života. Bez Turína by som ani nebol dospelý. Terst, kde som sa narodil, bol pre mňa symbolom kultúry vytriezvenia. Terst si pestoval kultúru nechuti k dejinám. Turín oproti tomu bolo mesto Piera Gobettiho, fascinujúceho mladého hrdinu ľavicovej kultúry začiatku dvadsiateho storočia.
Bolo to mesto Antonia Gramsciho, intelektuálneho revolucionára dvadsiatych rokov. V porovnaní s terstskou skepsou voči dejinám bol Turín jej pravý opak. Tu prekvitala kultúra dejín, veľkých úloh a záväzkov.
Keď som toto mesto spoznal, bolo to ešte dokonalé "moderné mesto polostrova", ako ho Gramsci opísal dávno predtým, a prežívalo obdobie mohutných sociálnych zmien, ktoré dali Taliansku jeho modernú, naozaj vlastnú politicko-sociálnu kultúru tým, že krajinu prinútili otvoriť oči skutočnosti. Pre mňa sa tým Turín stal základnou skúsenosťou. To mesto ma vychovalo.
