Aféra Abú Ghrajb ako vracajúci sa bumerang zasiahla Západ po druhý raz - v nešťastnom čase, keď svetom otriasajú reakcie moslimského sveta na karikatúry Mohameda v západnej tlači. Nové zverejnené zábery mučených irackých väzňov dokonali deštruktívny obraz Západu v očiach (časti) moslimov. Je to obraz dobyvateľov, barbarov a násilníkov. Čo je vlastne na západnej civilizácii - okrem bohatstva a sily - hodné nasledovania?
Vynechajme pre tento text plané úvahy o konflikte/nekonflikte civilizácií. Každá moc, i demokratická, stráca autoritu, keď nedokáže zastaviť porušovanie konkrétnych pravidiel, ktoré považuje za svoj fundament, a spravodlivo potrestať vinníkov. Západná koalícia pod vedením USA začala invázie v Iraku ako súčasť boja proti svetovému terorizmu s jasnými signálmi, že bude v mene účelu pripravená prekračovať rešpektované medze. Po troch rokoch prítomnosti spojencov v Iraku už dnes nikto nehovorí o medzinárodnom práve či OSN. Po odhaleniach o Abú Ghrajbe, Guantáname či tajných transferoch zadržaných cez Európu znejú už len smutné apely na dodržiavanie ľudských práv či varovania, že takto si armády najvyspelejších krajín a samotné krajiny fatálne poškodia imidž.
