Nemecký výrobca bábik Marcel Offermann ukazuje svoj model - bábiku znázorňujúcu prvú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú. FOTO - TASR/AP
Od nástupu Angely Merkelovej neprešlo ešte ani sto dní, ešte neuplynula ani tradičná ochranná doba, a už ju všetci prestali chrániť. A začali obdivovať. Čo sa zmenilo? Nič. Iba nálada. Tento fenomén zjavne poznajú aj spoločnosti: endogénna eufória bez toho, aby sa čosi reálne či objektívne zlepšilo.
Pripomínam: než sa Angela Merkelová stala kancelárkou v štáte, v ktorom sa blaho a utrpenie krajiny podmieňujú tým, pre aké politické smerovanie sa rozhodne. Keby skutočne väčšina voličov usúdila, že červeno-zelený projekt stroskotal, potom by ho mohla vo voľbách zrušiť a rozhodnúť sa pre čierno-žltý, čiže pre celkom inú cestu. Alebo ešte raz naozaj túto vládu potvrdiť. Takže zdanie alternatívy tu bolo. Dráma alternatívy. High-Noon so slepými patrónmi. Polovica voličov nechcela jedných, druhá polovica druhých, a tak všetci dostali to, čo nechceli: veľkú koalíciu. Súhrnný zoznam "vôle voličov" a zároveň prázdny formalizmus demokracie zbavenej moci hospodárskymi záujmami.
