Odbory bojujú za prijatý Zákonník práce tak ako poslanci SDĽ za bezplatné štúdium na vysokých školách. Keby aj Saktorova konfederácia bola taká úspešná ako Koncošova strana, zamestnanci by na to doplatili rovnako ako na „bezplatnosť“ vysokoškolského štúdia doplatili potenciálni študenti.
Pozmeňujúci návrh, ktorý vypustil z vysokoškolského zákona spoplatnenie externého štúdia, mal okamžitý účinok. Rektori ohlásili, že oni „vypustia“ zo svojich univerzít externé štúdium - v krajnom prípade príde o možnosť študovať na vysokých školách asi 30-tisíc mladých ľudí. Aj keď predseda SDĽ Koncoš tvrdí, že „takýto postup je od rektorov univerzít absolútne nekorektný“, sotva možno považovať za korektný postup poslancov, ktorí od rektorov žiadajú nemožné, lebo ich stranám to má priniesť politický profit. Otázka znie, ako si užijú bezplatnosť štúdia tí, čo sa študentmi vinou bezplatnosti nikdy nestanú. Asi rovnako, ako dobrodenie nového Zákonníka práce využijú nezamestnaní, ktorí preň zostanú bez práce.
Zákonnú normu, ktorá sa dotýka života 2,6 milióna osôb, schválil parlament viac než ústavnou väčšinou vlani v júli. Zásadné výhrady k jej obsahu vzniesli až poctiví zamestnávatelia, teda tí, ktorí ustanovenia Zákonníka práce hodlajú naozaj dodržiavať. Práve oni zistili, že táto norma zabraňuje zamestnancom privyrobiť si, že zvyšuje náklady na pracovnú silu, narúša konkurencieschopnosť krajiny a ohrozuje udržanie zamestnanosti. Ustanovenia zákonníka chránia pracovné miesta tak „účinne“, že každý poctivý zamestnávateľ sa bude musieť prijímaniu nových pracovníkov vyhýbať. Ak bude odpor odborovej konfederácie proti odloženiu účinnosti zákona úspešný, môže jej prezident Saktor pokojne kandidovať za SDĽ. Svojou schopnosťou škodiť tým, ktorým chce pomáhať, do tejto strany dobre zapadne.
