V poslednom čase sa na vládnu koalíciu zosypalo viacero úderov - od vážnych až po tragikomické. Odlišné zrejme nebudú ani reakcie jadra koalície. Najvyšší odborársky boss Ivan Saktor sa vyhráža generálnym štrajkom - možno by stálo za pokus, aby ho aj vyvolal, aby sa konečne ukázalo, kto za vedením KOZ skutočne stojí aj v situácii, ak ide o obranu Zákonníka práce pred akútnou novelizáciou.
Trochu vážnejšia je situácia okolo klientov skrachovaných nebankových inštitúcií - je však veľmi ťažké očakávať od vlády, že ustúpi tlaku a odškodní ich zo zdrojov celej spoločnosti. To by si okrem iného postavila proti sebe oveľa väčší počet voličov a takýto samovražedný krok Dzurindov kabinet jednoducho neurobí.
Zložitejšia je hra okolo privatizácie SPP - prinajmenej záujem R. Fica a SDĽ zaviazať poslaneckými hlasmi vládu, aby rokovala o zmenách týkajúcich sa ceny SPP a niektorých transakčných dokumentov, má v NR SR šancu na úspech. Ak však vláda takéto prípadné uznesenie Národnej rady odmietne (nešlo by navyše o rozpor s Ústavou SR?), či v rokovaniach s konzorciom Gazprom, Gas de France a Ruhrgas vyššiu cenu nedosiahne, čo urobia Fico a spol. potom? Odvolajú vládu a okamžite vytvoria nový kabinet, aby stačili zastaviť privatizáciu SPP? A ak by sa im to aj podarilo, čo je veľmi nepravdepodobné, bude nový tender úspešnejší, lebo nová dovolebná či povolebná koaličná zostava bude mať lepšie vyjednávacie pozície? Tragikomickosť posledných vystúpení R. Fica je zjavná.
