FOTO
Umberto Eco nazýva gýč komunikáciou na efekt a, podľa mňa veľmi správne, konštatuje: "Gýč by nemohol prekvitať, keby neexistoval človek gýča, ktorý potrebuje tento druh lži, aby sa v ňom našiel." V súvislosti s gýčom možno povedať, že sa v ňom výrobca a konzument stretávajú v harmonickej symbióze, že medzi oslovujúcim a osloveným vládne vzájomná spokojnosť. Gýč je harmónia založená na lži alebo, ako to presne sformuloval Umberto Eco, je to "akási trvalá mystifikácia, únik pred zodpovednosťou". V dejinách ľudstva sme nikdy neboli takí vystavení agresívnemu tlaku gýča ako dnes. A nemám tu na mysli predovšetkým mydlové opery a reality show či podobné úbohosti. Za nebezpečnejšie pokladám menej zjavný, menej evidovaný, menej viditeľný gýč.
