David Irving pôjde na tri roky do rakúskeho väzenia za šírenie tzv. osvienčimskej lži. Je to tvrdý trest - a opäť raz príležitosť na diskusiu o hranici slobody prejavu v Európe. Tentoraz aj v kontexte zverejnenia karikatúr Mohameda a prejavov Mahmúda Ahmadinídžáda, iránskeho prezidenta, popierača holokaustu trochu iného rangu, než britský pseudohistorik.
Pred vyše 60 rokmi zavraždili nacisti v plynových komorách milióny európskych Židov. Popieranie tohto nespochybniteľného faktu vedie v Európe k nežiaducim reminiscenciám a môže dokonca ohroziť demokratické usporiadanie, ktoré tu nemá takú pevnú kontinuitu ako v USA. Mnohé európske štáty sa preto v tomto prípade poistili zákonom - i Európsky súd pre ľudské práva označil holokaust za nepopierateľný, keď zamietol podania ľudí odsúdených za propagáciu nacizmu či osvienčimskú lož. Súdnym verdiktom tak zmaril "slobodnú výmenu názorov", v ktorej by sa - ako tvrdia i renomovaní historici - popierači holokaustu sami znemožnili. Sloboda prejavu je v demokracii tiež nespochybniteľná - je tu však argument, že demokracia nemôže dopustiť, aby ju ničili jej vlastnými "zbraňami". Ak Irving verejne prikrášľuje obraz nacizmu, ktorý bol príkladom extrémneho potláčania ľudských práv, tak ohrozuje demokraciu v jej podstate. A ohrozuje ju v princípe viac, než ju ohrozujú presne pomenované zákonné medze slobody prejavu.
