Čo možno povedať na pár stránkach o autorovi a jeho tisícstranovej knihe, ku ktorým sa od čias prvého vydania vyslovujú státisíce strán, tisíce štúdií, stovky kníh a tri milióny odkazov na Googli? Napríklad to, že sa takejto odozve nemožno čudovať. Máme totiž pred sebou v pravom slova zmysle klasiku: jedinečnú, prenikavú, hutnú knihu, vari najvplyvnejšiu prácu o americkej politike a spoločnosti, majstrovskú analýzu demokracie v modernom svete napísanú brilantným, a pritom zrozumiteľným štýlom. Slovom, je to - ak sa to dá povedať o knihe - dielo "do koča i do voza", do vlaku i do autobusu, ku káve i k vode.
Keď sa autor v roku 1831 vydal na svoju životnú cestu za oceán, mal iba dvadsaťšesť rokov. Po návrate domov ešte ďalších päť rokov študoval, prečítal stovky kníh a dokumentov. Usiloval sa o jasný výklad, bol skvelým pozorovateľom. Prvé vydanie v januári obnášalo síce iba 500 výtlačkov, no dovtedy neznámy mladý úradník si rýchlo získaval uznanie, a už v apríli 1835 celkový náklad dosiahol na tie časy neuveriteľných 4000 výtlačkov. Od čias Montesquieua sme tu nemali také dielo - znel autoritatívny úsudok kritiky, a tak autora začali pozývať do literárnych a diskusných salónov. Čoskoro vyšiel anglický preklad, a už v júli 1835 o knihe obdivne napísal nikto menší než John Stuart Mill, ktorý neskôr obšírnejšie priaznivo komentoval aj druhý diel vydaný v roku 1840.
Alexis de Tocqueville pochádzal po otcovi zo starej šľachtickej rodiny v Normandii, s predkami oddanými panovníkovi. Popri úcte k minulosti si však už v ranej dospelosti vyvinul vlastný náhľad na svet, vzdialený od tradičnej línie uvažovania a správania. Nadobudol rešpekt voči demokracii, a hoci bol katolíkom, v mnohých ohľadoch zmýšľal ako liberál. Volal po umiernenosti, nie po revolúcii. Cítil, videl a vedel, že spoločnosť prechádza zásadnými zmenami, uvedomoval si, že starý režim bol nespravodlivý a že idea rovnosti sa stáva čoraz príťažlivejšou. Hľadal však rovnováhu medzi slobodou a rovnosťou. Bol konzervatívnym, protirevolučným demokratom.
Vo svojej knihe venuje desiatky strán pôvabom a prednostiam demokracie, uvedomuje si však aj jej problematickosť, jej riziká. Prenikavo postrehol jeden z paradoxov demokracie, že totiž "vášnivá náklonnosť k rovnosti", onen "základný demokratický inštinkt", môže podkopávať samotnú demokraciu, spôsobovať jej eróziu, šíriť priemernosť, povzbudzovať závisť, a napokon viesť k centralizovanej moci, ktorá v snahe vyhovieť infantilným želaniam más môže obmedzovať slobodu. Ak sa niečoho obával, bola to práve "tyrania väčšiny".
Aj demokraciu, ktorá by mohla viesť k určitej forme despotizmu, preto treba podľa neho obmedzovať. Alexis de Tocqueville bol vyznávačom miestnej demokracie, samosprávy aktívnych občanov, ktorú videl ako dôležitú prevenciu pred hrozbou byrokratickej centrálnej vlády. Veril v silu občianskych združení, spolkov a záujmových zoskupení, ktoré tak vyvažujú centrálnu moc. Zdôrazňoval úlohu náboženského presvedčenia: viera umožňuje ľuďom povzniesť sa nad materiálne statky a dodáva demokracii morálnu silu.
Paradoxy demokracie boli aj paradoxami jeho osobného života. Prežil tri prevraty a tri monarchie, pád Napoleona v roku 1814, reštauráciu Bourbonovcov, prevrat v roku 1830 vedúci k pádu Karola X. a nástup orleánskeho rodu s Louisom Filipom na trón, revolúciu v roku 1848, republiku v rokoch 1849 - 1852, nástup Napoleona III. Bol na strane vládnucich - ako poslanec, krátko aj ako minister zahraničných vecí, ako sudca, ale bol aj obeťou. Vo svojej rodine mal príbuzných, ktorí na revolučné prevraty doplatili životom, a jeho uväznených vlastných rodičov iba pád Robbespierra zachránil pred gilotínou - otec z toho ako 21-ročný zošedivel.
"Sloboda združovania je nevyhnutnou zábezpekou pred diktátom väčšiny" - znie jeden zo slávnych citátov v jeho úvahe o význame spolčovania. "Američania bez rozdielu veku, životných podmienok, nadania a ducha sa neustále združujú. Združujú sa, aby usporadúvali slávnosti, zakladali semináre, stavali nocľahárne, budovali kostoly, rozširovali knihy (...). Všade tam, kde na čele nového podniku uvidíte vo Francúzsku vládu a v Anglicku urodzeného pána, môžete rátať s tým, že v Spojených štátoch nájdete nejaké združenie."
