FOTO - REUTERS
Kto sa pozrel na Moskvu očami Leningradu, musel vidieť len kopu sivých tvarov a červený pohľadnicový Kremeľ, napriek davom obyvateľov čosi hrozivé a takmer neobývateľné. Nikto síce nemohol poprieť, že by moskovské bulváre v teplom jesennom svetle nemali v sebe akúsi vľúdnosť a že zopár budov skutočne vyžarovalo svoju schátranú eleganciu, lenže zaujímavé je, že pre mňa to bolo vždy len tristné mesto, ktoré už nikdy nebude také, aké - ak máme veriť knihám - kedysi bolo.
V devätnástom storočí bola Moskva ospalé hniezdo statkárskych pašov a bradatých kupcov. Pichľavý, výrečný liberál a neskorší politický emigrant Alexander Gercen roku 1840 napísal, že Moskve, tomu giganticky rozbujnenému fľaku bohatého trhu, sa podarilo zmocniť Ruska ani nie tak vďaka vlastným prednostiam, ako skôr preto, že iné časti Ruska ich mali ešte menej. Vtedajšie hlavné mesto Petersburg mu pripadalo na jednej strane tvrdé a chladné, na druhej zasa osviežujúco bdelé a vecné. "V Peterburgu sú všetci ľudia dokopy a každý zvlášť mimoriadne biedni. Peterburg nemôžete milovať, ale v žiadnom inom ruskom meste by som nežil."
