Lepší variant alebo menšie zlo?

Jedným zo slovenských problémov je otázka voľby tzv. menšieho zla - ako príklad sa uvádza prezident Schuster, ktorého mnohí volili len preto, aby nevyhral V. Mečiar. V skutočnosti sa stávame obeťami mediálneho stereotypu, ktorý hovorí, že každá iná ako optimálna voľba je zlom. Aký je však rozdiel medzi výberom lepšej z dvoch nie optimálnych alternatív a výberom tej „menej zlej“? Pokiaľ budeme ponúkané možnosti hodnotiť v porovnaní s variantom, ktorý považujeme za optimálny, nikdy tento problém nevyriešime. Ak sa však pokúsime vyhodnotiť obidve alternatívy v porovnaní s aktuálnym stavom vecí, dokážeme identifikovať zásadný rozdiel medzi výberom lepšej z ponúkaných možností a výberom „menej zlej“. Medzi menším a väčším zlom volíme len vtedy, keď sú všetky možnosti horšie ako aktuálny stav. V prípade voľby prezidenta to bol stav, keď bolo Slovensko už vyše roka bez prezidenta, so všetkými dôsledkami na obraz krajiny v zahraničí. Ak teda niekto považoval ďalšie niekoľkomesačné ťahanice okolo prezidenta za lepší variant ako zvolenie primátora Košíc a volil len preto, že nové negociácie okolo kandidátov na prezidenta boli nereálne, kým zvolenie V. Mečiara pravdepodobné, tak skutočne volil menšie zlo. Treba však dodať, že aj voľba „menšieho zla“ je nesprávna len vtedy, ak sú všetky možnosti voľby horšie ako aktuálny stav, a tento aktuálny stav je možné naďalej udržať (v opačnom prípade sa občan voľbou „menej zlej“ alternatívy chráni pred „horšou“). Ten, kto chcel zvoliť prezidenta a nechcel, aby to bol Mečiar, volil (zo svojho hľadiska) lepšiu z ponúknutých alternatív. Podobne väčšina voličov Jána Slotu z prvého kola zrejme volila v druhom kole Mečiara ako alternatívu (podľa ich názoru) lepšiu. Toto rozlíšenie sa ukazuje ako dôležité najmä pri hodnotení takých rozhodnutí, ako je napr. reforma verejnej správy (bolo by lepšie, ak by nebola žiadna? Ak nie, ide o výber práve lepšej z daných možností, hoci reforma je nedokonalá), voľba ombudsmana či reforma školstva. Ignorovanie skutočnosti, že kritériom na hodnotenie užitočnosti zmeny je aktuálny stav a nie ideál či optimálne riešenie, vedie k závažným omylom.