|
FOTO |
c všetkých voľne lietajúcich, chodiacich a skackajúcich aj plávajúcich tvorov pozorujem, že ničivá nákaza nám hrozí zo strany našich nekultúrnych prežúvavých dvojnožcov. Zasvätím vás v náznaku do stratégie vytvárania jemnej protipandemickej siete. Viem, pohnevám si veľa priateľov aj zopár urbanistov - ale von s tým, situácia je kritická.
Priatelia, to, čo teraz tak naliehavo potrebujeme, sú predovšetkým mrakodrapy. Nech rastú ako huby po daždi! Áno, tie štíhle veže driapuce sa až do mrakov, ba ďalej. Mám dôkazy, že práve z ich nebotyčných vrcholov výdatne klíči čosi závažnejšie ako ony samy - to ľahko rezonujúce vodivé prostredie vyšších sfér, energia, ktorá stavia a tvorí. Sme slobodní a pritom katastrofálne postihnutí prízemnosťou, prázdnotou duše. Čím sa dokážeme pozdvihnúť? Mestá sú historicky pulzujúcimi centrami zahustenej vnímavosti a citlivosti, ktoré generujú aktuálnu kultúru a pumpujú ju do celej krajiny. Vo vežiach je vyžarovanie, ktorého podstate sa dá rozumieť. Rýchlo a dramaticky menia priestor, členenie aj rytmus mesta aj komunikáciu v ňom. Každá čosi vysiela. Myslím si a ďalej staviam tie myslené veže vo vzduchu. Každý deň kúsok. Pestujem to.
