Ďalší sľub do luftu

Utorkové rozhodnutie koaličných strán nenovelizovať volebný zákon rozširuje počet nesplnených sľubov terajšieho vládnuceho zoskupenia. Zaráža to najmä z dôvodu, že takzvaná Mečiarova novela, ktorá bola brutálnym útokom na najväčšieho politického súpera (SDK) pred voľbami v roku 1998, sa stala pevnou súčasťou predvolebnej agendy väčšiny vtedajších opozičných strán. Aj preto sa do programového vyhlásenia vlády dostali formulácie „zmeny by mali upevniť postavenie občana ako pôvodcu všetkej moci v štáte“ či „pripravíme právne normy o voľbách do NR SR“. Pol roka pred voľbami je politická vôľa zmeniť volebné pravidlá na bode mrazu - podľa poslednej koaličnej rady sú proti novele volebného zákona SMK, KDH a SOP, najviac proti ich dohode vystupujú SDSS a LDÚ (ktorá dokonca zachovanie súčasného zákona považuje za protiústavné). Argumenty, že je málo času na zásadné zmeny, sú farizejské - pretože takto vystupovali dnešní odporcovia už pred polrokom, keď bolo času dosť. Je zjavné, že zmeny jedného celoslovenského volebného obvodu na štyri či osem nevyhovujú straníckym centrálam, že proti názorom straníckych vedení sa môže obrátiť aj zvýšenie váhy preferenčných hlasov, ktoré by do istej rovnováhy dostalo názor občanov-voličov s názormi politikov, že nezabezpečenie účasti súkromných médií na predvolebnej kampani sa prejaví na nižšej účasti voličov na volebnom akte, že zaručenie vyššej účasti žien vo vrcholovej politike na prevažne patriarchálnom Slovensku nemá šancu na úspech… Že tieto zjavnosti dokladujú, že ani súčasná mocenská špička neodstupuje od privatizovania volebného systému (je paradoxom, že práve priamy volebný systém v 150 volebných mandátoch by mohol tento pomer síl obrátiť) a že partokratom sa mimoriadne darí za každej vlády, je len druhou stránkou mince (na tej prvej je tvrdenie o občanoch ako pôvodcoch všetkej moci v štáte).