Čo s Iránom? Urobme to ako Nixon v Číne... FOTO - TASR/AP |
Dvadsaťšesť rokov po islamskej revolúcii, práve vo chvíli, keď Západ očakával, že sa Irán usadí a začne sa správať pragmatickejšie, sa zdá, že sa režim prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda prikláňa späť k radikalizmu. Pochopiť, čo sa dnes v Iráne deje, však možno i pohľadom na minulé revolúcie, lebo po nedávnej udalosti existujú jasné historické precedensy.
Mnoho revolúcií prešlo po radikálnej ranej fáze akousi počiatočnou "tichou" periodou, ktorú po 15 až 25 rokoch vystriedalo znovuoživenie radikalizmu. Je to tak preto, že počiatočné tiché obdobie býva často poznačené korupciou a odklonom od revolučných cieľov, čo vedie idealistov k pocitu, že revolúcia stráca smer. V domnienke, že ráznejšie presadzovanie revolučných ideálov je jediným spôsobom, ako svoju krajinu posilniť, sa potom títo idealisti snažia inšpirovať "návrat radikálov", čím vyvolávajú ostrý konflikt so svojimi pragmatickejšími spolurevolucionármi.