FOTO
A tak počítame a potom cvakáme: spravidla nič príjemné. Ale bývali roky, keď to počítanie bolo pre nás takmer politickým ideálom: bývali roky, keď sme si vravievali, že až potom budeme na poriadku, keď už nebudeme pred voľbami hovoriť o Mečiarovi, ale o daniach. Boli sme si vtedy skoro istí, že tam, kde sa politici bavia už len o daniach, politika je štandardizovaná záležitosť a demokratický štát ako taký je, takpovediac, za vodou. Dnes môžeme posúdiť, ako to vlastne je, pretože mnohým aj podľa existencie rozličných predstáv o daniach pripadá, ako keby sme už naozaj boli za vodou.
Ale kým podľa zdravého rozumu i podľa lineárnej politickej logiky by vo voľbách mali prepadať tí, čo sa nás chystajú zodrať z kože, a víťaziť tí, čo nám chcú znížiť dane, tu na Slovensku zatiaľ zbierajú volebné preferencie borci, ktorí nám dávajú zreteľne najavo, že sa nás chystajú zdierať oveľa viac než tí terajší. A o tých, čo navrhujú radikálne znížiť dane aj odvody, voliči ani nezavadia pohľadom... Takže o daniach sa možno politicky alebo aj ekonomicky sporí jedna sorta ľudí čiže analytici a politici, no občiansky problém akoby to stále ešte nebol: ukazuje sa, že na výške daní sa tu reálne politika ešte robiť nedá.
