Po rokovaní informácia prezidenta už znela inak: „Spravidla podľa ústavy poveruje prezident zostavením vlády víťaza volieb. Spravidla. To znamená, že to nemusí byť víťaz volieb.“
Prezidentovo vyhlásenie je neštandardné, reagovalo HZDS. Je to tak, ale z úplne iného dôvodu, ako to predkladá hnutie. Ústava totiž „spravidla“ ani „z nespravidla“ neumožňuje prezidentovi poveriť zostavením vlády ani víťaza volieb, ani nikoho iného. Takáto kompetencia vôbec neexistuje. Ústava stanovuje iba jedno: „Za predsedu vlády môže byť vymenovaný každý občan SR, ktorý je voliteľný do NR SR.“
Spôsob preberania výkonnej moci po voľbách ústava ani po veľkej novelizácii explicitne neupravuje. Spolieha sa na politickú kultúru hlavy štátu, nie na jasné pravidlá. Prezident tak môže vymenovať za premiéra aj svojho poradcu či hovorcu - ak sú voliteľní do zákonodarného zboru. A na jeho návrh musí vymenovať ďalších členov vlády. Nerešpektovanie politických súvislostí prezidentom môže zastaviť parlament až po mesiaci vyslovením nedôvery vláde pri predložení jej programového vyhlásenia. Potom sa však dostáva k slovu opäť prezident a kolotoč sa môže opakovať. Obranný mechanizmus neexistuje.
