FOTO
Mesto, v ktorom žijem, má podľa písomných dokladov 775 rokov. To, čo vznikalo stáročia, by sa však dalo dnešnými technickými prostriedkami zničiť za niekoľko minút. Táto fiktívna demolácia a skaza mesta hovorí jednoznačne o pomalosti konštrukčných a rýchlosti deštrukčných síl. Pomalá je výchova, tvorba charakteru a umeleckých diel, pomalé je vzdelávanie, kultúra i nadobúdanie kvality života. Rýchly je víchor, orkán, tornádo, rýchle sú sily zemetrasenia, požiaru, krupobitia i teroristických útokov.
Rýchlosť, akcieschopnosť, pohotovosť deštrukcie vyplýva aj z toho, že na rozdiel od konštrukcie, ktorá musí akceptovať rôznorodosť a inakosť, zhodnocovať maličkosti i ich protirečenia, brať ohľad na každý detail a tehlu, deštrukcia má globálne, nediferencujúce zameranie, bezohľadne zasahuje a ničí všetko, čo jej príde do cesty. Z uvedených, extrémne ladených protikladov možno odvodiť aj ďalšiu časovú súvislosť. Je ňou krátkodobá amplitúda deštrukčných procesov a ambícia konštrukcie zostať, natrvalo presiahnuť pomalý čas svojho zrodu a priebehu.
