edníčky pre zahraničie Beňovej, podľa ktorej by únia mala byť v bieloruskej kauze "nekompromisná", je súkromný a nekoluje agentúrami čoby oficiálna stranícka línia, ako to bolo zvykom doteraz. Senzácie sa minuli a užitočnejšie je pýtať sa, čo úchylka predsedu Smeru prezrádza a čo z nej vyplýva.
Vnútrostranícka je záležitosť, že Fico nemá vo vedení ani štruktúrach opozíciu, ktorá by jeho úletom vytýčila akúsi medzu. Iste, Smer nie je jediná slovenská strana, kde kolektívna tvorba stanovísk kríva. V otázkach, ako je bieloruská, však práve neobmedzená pôsobnosť lídra "sociálnu demokraciu" demaskuje a vynáša do vôd, v ktorých vesluje už iba súdružka Bollová. Na rozdiel od mnohých iných stanovísk Fica, ktorých komunistický koreň zostáva zahalený, lebo chýba jasná deliaca čiara, sú Lukašenko a bieloruské "voľby" predmetom (aj) ľavicového konsenzu v celej Európe. Neochota zaujať postoj k udalosti, ktorú odsúdili všetky tzv. štandardné strany európskeho poľa, je preto akoby fotografia, ktorá odhaľuje Fica takpovediac v negližé, resp. v trenírkach osvedčenej farby.
