Bielorusko: nezamieňajme si prianie a skutočnosť

Mnoho ľudí zaujíma, čo sa deje v mrazivom bode dotyku medzi Ruskom a EÚ. Mnohí s týmto dianím nesúhlasia, a málokto vie, čo s tým. Problémom je, že to, čo sa deje v bieloruskom "teréne", je boj o definíciu, dokonca samotnú podstatu, reality. Hovorcovia a médiá na každej strane vyhlasujú istú realitu, s účelom vytvárať ju.

Post-sovietológ Andrew Wilson vo svojej knihe Virtuálna politika demonštruje, že Bielorusko prezidenta Alexandra Lukašenka je novým typom postsovietskeho režimu, ktorý si zachováva moc "falšovaním demokracie". Prinajmenšom rovnako dôležití ako KGB a ďalšie orgány štátnej moci, ktoré väznia, zastrašujú a inak eliminujú opozičných lídrov, sú tzv. politickí technológovia, súkromné agentúry s názvami Nikkolo-M (M. ako Machiavelli) a Image-Kontakt. Vynachádzajú bezškrupulózne, machiavelliánske volebné stratégie, takže severoamerickí alebo západoeurópski "spin-doctors" vedľa nich vyzerajú ako útlocitní členovia Únie matiek. Skupina volebných pozorovateľov z bývalého ZSSR, na čele s bývalým ruským ministrom vnútra, potom vyhlási výsledné voľby za "slobodné, otvorené a transparentné". Čierna je biela; alebo skôr, v postsovietskej verzii, tmavosivá je svetlosivá. Čokoľvek, len nie oranžová.