Zvýšenie mzdy je základná ľudská túžba. Keďže odbory, aj lekárske, majú funkciu kolektívne ohhajovať záujmy svojich členov, požiadavka vyzerá prirodzená. Ale každé mzdové prilepšenie v zdravotníctve znamená: po prvé, vziať ďalšie peniaze od občana, keďže nikto iný do systému zdroje nevkladá. Alebo, po druhé, iné prerozdelenie vnútri systému či v okruhu celých verejných financií. ("Zvýšiť platby štátu", čo odporúčajú múdre strany, je kamufláž, ktorá by mala byť trestná.) Nič ďalšie neexistuje, čo platí o celom verejnom sektore. Lekári sa však štátu držia ako Tóth kresla. Lekárske odbory i komora urobili všetko preto, a čosi aj navyše, aby bránili reforme a aby nefungovala. Petíciami proti Zajacovi ešte skôr, ako stihol napísať prvý zákon, vytapetovali ambulancie. Podoba, v akej bola reforma prijatá, nesie výraznú pečať lobingu štátnych doktorov. Tu sa stratili ich peniaze. Lekári sú nátlaková skupina, ktorá nepochopila, kadiaľ vedie cesta k vyššej mzde. Nech si pozrú výplatné pásky zo súkromných špitálov. Ak niekto lobuje za socializmus, nemôže túžiť po kapitalistických platoch. Socializmus je nedostatok, neporiadok, korupcia a chudoba. Čomu sa divia?