Výzvu Zuzany Martinákovej nevymenovať nového ministra kultúry prepočul premiér Dzurinda i publikum, zvyknuté na slobodnú tvorbu fórov. To, čo sa prepočuť nedá, je dôvodová správa: Nech (premiér) "neprispieva k dehonestácii systému tým, že (...) sa ešte dočkáme výmen (...) nelegitímnych ministrov". Tými sú zástupcovia OKS, Nádeje a lintnerovcov, "keďže tieto subjekty sú nelegitímne, nikoho nezastupujú a nikomu sa za svoje kroky nemusia zodpovedať".
Skôr, než sa opýtame, komu sa bude zodpovedať Martináková, povedzme si, že členom vlády môže byť každý občan SR. A ak Dzurinda nominuje pod seba 15 tuleňov a prezident ich vymenuje, tak zodpovednosť nesie len tá parlamentná väčšina, ktorá to odhlasovala. Situácia je dnes anomálna preto, lebo stará väčšina sa rozpadla a nová je nerozlíšiteľná, keďže premiér sa vyhol hlasovaniu o dôvere. Ale NR SR to strpela, čím zodpovednosť prevzala. Voliči zvážia, či účet za Tótha predložia ANO, Nádeji alebo SDKÚ. Politická legitimita sa odvíja výlučne od parlamentu, keďže tam rozdávali mandáty občania.
