sti dekrétov. Možno očakávať veľa slov. Málo múdrych, oveľa viac vášnivých a necitlivých. Ak strany neodolajú pokušeniu zviezť sa na nacionalistickej vlne, môže sa stať, že po voľbách nebudú schopné komunikovať ani tie subjekty, ktoré s tým dosiaľ nemali problém.
Predseda SMK Béla Bugár si síce neosvojil radikálny slovník maďarského premiéra Viktora Orbána, ale rovnako ako on brnká na tú istú strunu. Obaja sa pohrávajú s negatívnymi historickými spomienkami na uplatnenie kolektívnej viny. Bugár nepožaduje zrušenie kontroverzných Benešových dekrétov, ale trvá na „riešení problémov“, pretože „ide o to, aby zákony platili rovnako pre občanov Slovenska slovenskej aj maďarskej národnosti“. Je zrejmé, že tento výrok neostane dlho bez príslušného ohlasu. A to nielen z radov opozície. Ako už niekoľkokrát predviedlo KDH, aj v koalícii sú strany a politici, ktorí šírenie pocitu ohrozenia z iného etnika považujú za efektívny nástroj politiky. Problém je však oveľa zložitejší. Otázku totiž možno položiť aj inak. Nevedno, či by bolo Maďarsko (aj reprezentanti SMK) ochotné (ochotní) a schopné (schopní) citlivo načúvať sťažnostiam Slovákov a ďalších národnostných a etnických skupín žijúcich na vtedajších okupovaných územiach, ktorých sa negatívne dotkla viedenská arbitráž a počínanie ríšskeho správcu Miklósa Horthyho. Ukrivdení boli na všetkých stranách a je zlé, keď si z ich utrpenia politici urobia predmet politickej agendy.
