Pre Slovensko najvýznamnejšia udalosť apríla, parlamentné voľby v Maďarsku, je zrejme uzavretá záležitosť. Aj keby Viktor Orbán a jeho Fidesz zopakovali famóznu kampaň spred štyroch rokov, keď temer zlikvidovali náskok socialistov (MSZP) z prvého kola, získať 75 mandátov z celkovo 109 ešte "voľných", čo zostalo po nedeli, je méta de facto nedosiahnuteľná. To vyplýva z analýz jednotlivých obvodov už po kalkulácii s preskupovaním hlasov od neúspešných kandidátov, prípadne takých, čo zostali v hre, ale môžu takticky odstupovať v prospech jednej či druhej strany. Aj tu je pritom MSZP vo výhode, keďže sa so svojím vládnym partnerom (liberáli - SZDSZ) rýchlo dohodla na spoločnom postupe. Naopak, konzervatívna MDF, ktorá navzdory všetkým výskumom preskočila päť percent o štyri stotiny, sa s Fideszom baviť nechce (a má na to celkom presvedčivé dôvody).
S vysokou mierou pravdepodobnosti bude teda v Budapešti pokračovať Ferenc Gyurcsány a jeho "soc-lib" vláda. Je to zaujímavý vývoj, keďže také nezodpovedné vládnutie, aké predvádzali štyri roky MSZP a SZDSZ, sa hneď tak nevidí. Nadmerné schodky maďarského rozpočtu sú už tri roky inventárom summitov ministrov financií EÚ. A za prvý kvartál 2006 prekonali ďalší rekord: 800 miliárd deficitu za tri mesiace (polovica celoročného plánu). To voliči pred nedeľou ani netušili, hoci mali, lenže vláda "zadržala" informáciu štatistického úradu. S poukazom na - kampaň! To sa už dá hodnotiť skoro ako volebná machinácia. Fidesz si prehru zaslúžil. Namiesto toho, aby ako tému číslo 1 forsíroval stav (krach?) verejných financií, túto kľúčovú agendu temer vypustil z repertoáru. Pre vlastné, rozpočtovo abnormálne nákladné sľuby. Nie je preto ani paradoxom, že analytici pokladajú MSZP a SZDSZ za vhodnejších na vyvedenie krajiny z krízy, ktorú navarili. Teda ak je to ešte možné.
