Dôchodkyňa Dominová predala byt a výťažok - 230-tisíc - darovala SDKÚ. Povedala to včera agentúre TASR. Vcelku všedný príbeh, veď penzisti bežne obdarúvajú politické strany sumami vyššími, ako je ich ročný dôchodok, má len jednu chybu: tá istá pani si ešte pred dvoma rokmi na donorský príspevok nepamätala. Aspoň, keď sa vyjadrovala pre denník SME. Teraz si spomenula. Syna má v Kanade, pozýva ju na dovolenky, takže "nie je také chúďatko, že by jej to chýbalo".
Aliancia Fair-play objavila v roku 2002 minimálne šesť sponzorov typu Dominová, ktorí sa nedokázali rozpamätať na stotisícové dary pre SDKÚ. Hoci by sme si aj odmysleli asistenta poslanca Šimka, ktorý na sklerózu mohol mať politický motív, stále ide o takú početnú skupinu, že takýto hromadný výpadok pamäte sa dostal do fatálneho a nevysvetliteľného konfliktu so zoznamami finančných darcov SDKÚ. Tam veru všetci figurovali - inak by sa ich nikto na nič nepýtal.
A preto musí byť v konflikte, tentoraz s rozumom, aj čerstvý záver Generálnej prokuratúry, že "nie je možné preukázať, že osoby, ktoré tvrdia, že dary SDKÚ neposkytli, naozaj tieto dary strane nedali". Tomuto zdôvodneniu hovorkyne Svetlany Husárovej, prečo Generálna prokuratúra zastavila trestné stíhanie, by sa dalo rozumieť a azda veriť jedine v prípade, že podľa vzoru Dominová zmenili výpovede všetci ostatní. Jedine vtedy by sa azda naozaj "nedalo preukázať (...)".
