V súvislosti s českými voľbami (2. júna) prišiel komentátor denníka Mf Dnes k záveru, že "rozhodovanie medzi Jágrom a Gottom je možno racionálnejšie než medzi Paroubkom a Topolánkom". Narážal tým na angažmán bavičov a športovcov v kampani, čo je podľa kolegu "správna taktika", keďže ľudia už politikom neveria a nestoja o nich, takže "kto iný by mal rozhodnúť volebný boj ako športovci a umelci?".
Slovenské strany na megastar kalibru Gotta, Jágra, Baroša, Bílej (áno, to všetko sa chystá do českej kampane) nemajú. I nasadenie tretej ligy (Andy Kraus, Strýco Izidor, Marcin, Nedvědovci atď.) však stačí k poznaniu, že dilema bude aktuálna aj tu. Teda: Kto má rozhodnúť volebný boj? Alebo inak: Ak sme zhnusení z politikov, a preto strácame o voľby záujem, sú šoubiznisové upútavky na mítingoch ten legitímny liek, ako vyloviť demokraciu z kaše?
Predstava, že odvrátenie sa od politiky je dané výlučne trápnym výkonom aktérov, a preto nech hlasy pritiahnu a účasť zachraňujú tváre, ktorým ľudia ešte "veria", je priama cesta k ďalšiemu úpadku. Ten sa začína mediálnou premenou politiky na odvetvie šoubiznisu. Prejavuje sa napríklad tým, že ľudia, ktorí majú spravovať štát, sú vyzdvihovaní či odmietaní na základe vlastností a faktorov, ktoré vôbec nesúvisia s ich reálnou schopnosťou štát spravovať. Podpora zabávača, resp. jeho (jej) predvádzanie na mítingu, je klasický príklad jedného z týchto nesúvisiacich faktorov. Populárne tváre nie sú upútavky, ale odpútavky, aby ľudia nevideli do podstaty veci ešte viac, ako nevidia doteraz.
