Vždy, keď sa v programe parlamentu ocitne návrh na úpravu volebného zákona, zaktivizujú sa aj mimovládne organizácie, ktoré sa volebným pravidlám venujú. Je to správne a dobré, pretože ich nemožno podozrievať z úmyslov posilniť stranícke pozície na úkor moci voličov.
Je to tak aj teraz, keď je v parlamente predložený návrh, ktorý by mal umožniť v parlamentných voľbách účasť pozorovateľov na volebnom procese. Návrh nie je spracovaný dobre, pretože ak Ústredná volebná komisia odmietne zaregistrovať pozorovateľov, tak sa na volebnom procese jednoducho nemôžu zúčastniť. Takto však môže rozhodnúť komisia aj podľa súčasného znenia zákona. Viac pozornosti ako samotný návrh preto vyvolávajú doplňujúce návrhy k nemu. Mimovládne organizácie považujú za najdôležitejšie štyri - vyriešenie účasti súkromných elektronických médií vo volebnej kampani, sfunkčnenie inštitútu udeľovania prednostných hlasov, znovuzavedenie volebných krajov a zrovnoprávnenie zastúpenia mužov a žien na kandidátkach.
Ani v jednom prípade však neprichádzajú s vlastnými paragrafovanými formuláciami návrhov. Zadávajú iba politikom požiadavku, čo je pre nich jedným z dôvodov na jej odmietnutie. Ale aj v prípade akceptovania týchto požiadaviek mimovládnych organizácií ponechanie tejto práce na politických stranách nemusí vôbec viesť k ich naplneniu. Dokazuje to nielen úprava predvolebnej kampane vo voľbách do vyšších územných celkov, ale aj jej nová úprava v zákone o komunálnych voľbách. Obidve úpravy pripravili politici súčasnej vládnej koalície a obidve vyvolávajú - zmätky.
