Odkedy Slobodné fórum prekonalo 5-percentnú čiaru a ANO sa pod ňu prepadlo (september 2005), na Slovensku sú preferencie zamrznuté. Aj keď sme už ďaleko za fázou vyklusávajúcej kampane a do volieb zostáva de facto len cieľová rovinka, už deväť mesiacov sa všetky strany motajú vo svojich vysedených intervaloch. Teda napr. Smer kolíše medzi 30 - 35, HZDS 10 - 13, a tak podobne. Takáto stabilita je rok pred voľbami, čiže v období, keď by sa politická scéna mala magmatizovať a presýpať, ak nie nevídaný, tak ťažko zrozumiteľný jav.
Dobrý kontrast je Česko, kde sa ostrá kampaň začala nástupom Jiřího Paroubka. ČSSD rok znižovala dlhočizný náskok ODS, a keď sa priblížila na dohmat, trend sa zrazu otočil a ODS sa opäť odpútava. Medzitým sa doslova z nuly nad 5 percent prešvihla Strana zelených a už atakuje desať. A s KDU-ČSL, symbolom večnej istoty 7 percent, máva kampaň ako s papierom vo vetre - dve agentúry ju v apríli poslali pod 5 percent a dve nad desať. Niekto sa zrejme mýli, ale podstatné je, že sa stále čosi hýbe a deje. Napínavé dostihy s neustálymi zmenami merali štyri maďarské agentúry v súboji MSZP - Fidesz (napokon všetky netrafili štvrtú parlamentnú stranu - MDF). Prečo je Slovensko iné, prečo ním od kauzy zmenky nič nepohne? Dokonca ani pád vlády nezakýval tabuľkami.
