FOTO
Negatívne informácie majú konjunktúru. Správy o vojnách, genocídach, živelných katastrofách, nešťastiach, zločinoch či škandáloch majú pri výbere do dennej ponuky prednosť. Vo väčšine médií ich selektori zaraďujú tam, kde najviac upútajú pozornosť. Na prvé stránky periodík, medzi prvé informácie v spravodajských programoch televízie či rozhlasu. Dôvod nájdeme skoro v každej učebnici žurnalistiky. Negatívne informácie sa lepšie predávajú, zvyšujú náklad/sledovanosť a tým aj ceny inzercie. Jednou vetou: efektívnejšie sa zhodnocujú.
Existujú však správy, ktoré síce spĺňajú kritériá negatívneho desatora, ale väčšinou ich zostavovatelia správ nevyberú. Napríklad: Minimálna cena surovej kávy, desaťročia garantovaná, padla pred časom na úroveň z roku 1929. Milióny drobných pestovateľov kávy v Latinskej Amerike, Afrike i v Ázii stratili obživu. Sedemdesiat percent postihnutých sa preorientovalo na pestovanie drog. Pätnásť percent sa presťahovalo z vidieka na perifériu najbližšieho veľkého mesta. Pätnásť percent pracuje na plantážach jednej z veľkých kávových korporácií ako nádenníci. Globálna katastrofa s dôsledkami, ktoré si dokáže predstaviť aj človek so slabšou predstavivosťou. Alebo: dovoz dotovanej ryže z Japonska, EÚ a USA (štát Arkansas) do štátov západnej Afriky, zruinoval desaťtisíce rodín domorodých pestovateľov. Pestovatelia ryže z Arkansasu však iba v roku 2004 zarobili 1,7 miliardy dolárov, pritom výška štátnych dotácií predstavovala 1,3 miliardy!!!
