FOTO
Kto by to sa s tým ešte nestretol: Keby som sa mal len o trochu lepšie, už to nevydržím. Malá vrtká dobre trtká. Poď na moju hruď, kým tam nie je nával. Mladosť v prdeli, dôchodok ďaleko. Ty si poklad, len ťa zakopať. Sranda musí byť, aj keby tatka vešali. Je mi to platné ako mŕtvemu mobil.
Je to také upokojujúce, také ľudové! Netreba nič robiť, len podávať ďalej a človek sa automaticky cíti spolutvorcom ducha jazyka doby. Pasca je v tom, že to je pravda. Sme spolutvorcovia, aj keď každou takouto opakovanou frázou strácame kúsok vlastnej identity. Tu už nepomôže tvrdiť, že nám ju kradnú nadnárodné obchodné reťazce, americké seriály, koalícia, opozícia, globalizácia.
