. V ten istý deň sa premiér Dzurinda s prezidentom Chiracom dohodli "na otvorení diskusie o väčšej pružnosti v zavádzaní kvalifikovanej väčšiny pri rozhodovaní Európskej rady". Pričom ako možné oblasti posilnenej spolupráce spomenuli vedu, výskum a bezpečnosť (agentúrne správy).
Samozrejme, nová energetická magistrála i hľadanie spôsobov ako zachrániť dvakrát potopenú ústavnú zmluvu, sú problematiky stokrát zložitejšie, aby sa k nim dalo čokoľvek rozumné povedať na takom malom priestore. To, čo vytvára medzi nimi iskrenie a zastavuje rozum, je kontrast národných egoizmov a tlakov na ďalšiu centralizáciu. Či má Nemecko ekonomickú a strategickú pravdu, ak bezohľadne ignoruje poľský záujem v kauze plynovodu, môže byť sporné. Nesporné však je, že v spoločenstve, kde sa obchádza základný dialóg v otázkach takpovediac vitálneho významu pre partnera, sa predsa nemôžeme tváriť, že to, čo treba zlepšiť, lebo nás brzdí, je efektivita a rýchlosť rozhodovania. Dzurinda však s výhradou daní a sociálnych otázok súhlasí so Chiracom, lebo šípi krátkodobé výhody, ak sa nebude vzpierať. Čo bude o päť rokov, ho nemusí zaujímať...
