Vedia, že vieme

Výdavky na kampaň sú téma, ku ktorej sa strany a hnutia vyjadrujú veľmi nerady. Hoci záverečné vyúčtovanie bude a hrubé cifry sa na svetle tak či onak objavia, informácie sa z politikov musia bagrovať. Pýria sa a odvracajú zrak. Nie vtedy sa pýrili, keď si zdvojnásobili príspevky za hlas, na činnosť a za mandát, ale teraz. V kampani. Prečo? Ak som presvedčený, že mám najlepší program a riešenia (lebo inak by som do volieb nešiel, však?), tak kde je problém postaviť sa a povedať: Dávam 200 miliónov na kampaň, lebo pri dnešných cenách (reklamy a pod.) je táto suma minimum, aby som každému z vás dokázal odovzdať odkaz, že - napríklad - jedine progresívna daň vo výške 50 percent je budúcnosť Slovenska. Alebo: Áno, som ochotný sa aj zadlžiť, aj ručiť - napr. za 5 miliónov - i strechou nad hlavou a zruinovať rodinu, lebo verím v úspech svoj a silu nášho programu. Alebo: Tu sú moji sponzori, pozrite ten zoznam - Iveta, Franta, Pišta, Penta. Títo všetci veria, že jedine naša strana. Preto dali. Nepridáte sa?