FOTO - REUTERS
V marci 1985 sa Arthur Miller a Harold Pinter vybrali spoločne do Istanbulu. V tom čase to boli dve snáď najvýznamnejšie mená svetovej drámy, ale, bohužiaľ, do Istanbulu ich nepriviedla divadelná hra alebo nejaká literárna udalosť, ale nemilosrdné hranice slobody vyjadrovania vo vtedajšom Turecku a fakt, že vo väzeniach živorilo množstvo spisovateľov.
Roku 1980 bol v Turecku prevrat, stovky a tisíce ľudí skončili vo väzení, a ako to už býva, najzúrivejšie perzekvovaní boli spisovatelia. Vždy, keď sa začítam do starých novín alebo archívov z tých rokov, aby som si pripomenul, aké to vtedy bolo, rýchlo sa mi vybaví obraz, ktorý zo všetkého najlepšie definuje tie časy: zamračení muži, čo sedia v súdnej sieni s vystrihanými hlavami, okolo nich policajti. Bola tam kopa spisovateľov a Arthur Miller s Haroldom Pinterom prišli do Istanbulu, aby sa stretli s nimi a s ich rodinami, ponúkli im pomoc a dostali ich situáciu do povedomia sveta. Cestu im zorganizoval PEN spoločne s Helsinki Watch. Bol som na letisku po nich - spolu s jedným mojím priateľom sme ich mali sprevádzať.
