|
FOTO |
Ničomu nie je ľahké rozumieť. Mal som príbuzného, ktorý kedysi slúžil v ozbrojených zložkách. Keď sa blížila tá chvíľa, želal si, aby ho pochovali so šabľou. Bol menšej postavy a parádna šabľa sa mu za života trochu vliekla po zemi. Pravda, mal málo príležitostí. Za vojny bolo akosi poriedko štátnych sviatkov a slávnostných prehliadok, a tak šabľa čakala na lepšiu príležitosť. Pred smrťou zopakoval svoju požiadavku a zomrel. Ale časy boli zlé a ostatní príbuzní sa šable báli. Čo keď to niekto udá? Neexistuje tajné ozbrojovanie aj na druhom svete? Nechystá sa tam nejaký druhý front? Šabľu mu do hrobu nedali, a tak tam leží nezmierený, ale dokonale odzbrojený. Odpočíva v pokoji? Ťažko povedať. A čo jeho šabľa, slovenský excalibur, kde ten odpočíva? Nepotuluje sa po svete a nezvládaný správnou rukou, neslúži dobru, ale násiliu? Čo otázka, to hlbina.
