Len moc nasurovo

Na začiatku je slovenské špecifikum a nonsens, aký nemá obdobu. Najsilnejšia strana, ktorá by 17. júna musela prísť o polovicu svojho ratingu, aby "právo prvej noci" pripadlo komusi inému, urobila z povolebnej spolupráce štátne tajomstvo. A hlása to ako hlavný bod programu, lebo bolo "hrubou chybou", keď "sa vyjadrovali" (v roku 2002). Na rozdiel od všetkých krajín, kde tajiť hierarchiu vzťahov je nepredstaviteľné, na Slovensku je tma preto, lebo ktosi sa tvári alebo ozaj sa domnieva - my nevieme - že mlčanie mu zabezpečí lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Toto je absurdum, proti ktorému sa mala konkurencia i politická veda vzoprieť v tej sekunde, keď sa zjavilo. (Jiří Paroubek vylúčil v sobotu z koalície dokonca aj zelených.) Slovensko opanoval konsenzus, že abnormalita je norma a ostatní sa prispôsobujú. Z povolebnej spolupráce sa nevylučuje HZDS, ale zásadne "pán Mečiar" - aby náhodou komusi čosi neušlo. Takýto obraz by nenamaľoval ani Hieronymus Bosch. Voličovi sa upiera právo na informácie, jedna - základná - by sa však stratiť nemala: Stranám, ktoré utajujú, kto je ich prvý, druhý a neprijateľný partner, ide len o účasť vo vláde a moc nasurovo a je im jedno, s akým programom a za akú cenu.