FOTO - REUTERS
Znovu sa veľa diskutuje o "hodnotách". Čo to má byť? Všetko, za čo by som bol ochotný umrieť? Veď hodnota je práve to, čo mi pomáha aspoň na nejaký čas vytesniť fakt, že som smrteľný, lebo bez toho nemôžem urobiť ani krok a prepadám depresii.
Niektorí ľudia berú drogy: náboženstvo, láska, alkohol, násilie, peniaze, moc. Ak si mám krátiť čas čakania, môžem to hneď aj vzdať. Staviam radšej na prácu. Práca je dogma, s ktorou nenechám kývať, po tom, čo sme už prišli o prístrešie transcendentna v moderne.
Či rozhojdávam dcéru na hojdačke, alebo sa hrám za písacím stolom s textami, všetko je práca, pokiaľ to robím vedome. Opakom práce nie je voľný čas (ten je regeneráciou, a teda súčasťou práce), ale mŕtvy čas. Ako si všimol Paul Virilio, vedľajším účinkom automatizácie a dobytia kontinentu rýchlosti je ustavičné čakanie. Na vysokorýchlostný internet, na mikrovlnku, na výťah. Čakanie, ktoré bolí, lebo má chuť avizovanej smrti. Najnetrpezlivejší je človek vtedy, keď sa najrýchlejšie premiestňuje, v lietadle. Cesty, rozhovory, vzťahy, skúsenosti, kultúra, všetko musí byť impulzom na prácu, inak je to zbytočné.
