Ak je pravda - a to teda je - že negatívne vnímanie reformy zdravotníctva je nespravodlivé, tak kauza "ročné zúčtovanie poistného" tento omyl dodatočne rehabilituje. Obťažovanie niekoľko stotisíc zamestnancov, živnostníkov, dôchodcov i študentov, ktorí musia odovzdať do 30. júna "odvodové priznanie", je najnezmyselnejšie a najškodlivejšie opatrenie celej reformy.
Oba argumenty, ktorými Rudolf Zajac túto štátnu šikanu obhajuje, nielenže stoja na vode, ale dokonale obnažujú iracionalitu, čo zostala v systéme i po reforme. Tvrdenie, že zúčtovanie je nevyhnutné, aby sa zamedzilo únikom, znie presvedčivo. Kým si len neuvedomíme, že znižovanie odvodovej povinnosti (presunutím celoročného príjmu do jedného mesiaca) je možné len preto, lebo existuje hranica maximálneho vymeriavacieho základu. Tá nebola reformou dotknutá, lebo podľa Zajaca a spol. by bolo zdieraním najbohatších občanov, keby odvádzali 14 percent aj z tej časti svojho príjmu, ktorá je nad trojnásobkom priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Takže prvý dôvod, prečo státisíce musia lietať po poisťovniach a vyplňovať niektorý z trinástich (!) typov formulárov, je ten, že jedno percento najzámožnejších spoluobčanov si vylobovalo výsadu prispievať na zdravotníctvo maximálne sumou 72-tisíc korún ročne. Úvahy ministra o tom, že celkové saldo ročného zúčtovania, teda po započítaní nákladov na byrokraciu, môže byť aj záporné, je už len citrónom na torte.
