uchyľujú podstatne častejšie ako ich českí kolegovia. Štatistiku účasti slovenských poslancov na hlasovaniach vypracovalo združenie Občianske oko na základe údajov verejne prístupných na stránke www.nrsr.sk, české zhrnutie priniesli Lidové Noviny. Miloš Zeman, premiér ČR, si za 57,4-percentnú neúčasť pri hlasovaniach v parlamente vyslúžil kritiku českých novinárov – hoci premiér má aj iné povinnosti, ako sedieť v parlamente, absentoval podľa nich priveľa. Náš najväčší absentér Ivan Lexa si do konca roku 2001 pripísal 95,9-percentnú neúčasť, čomu sa ťažko čudovať, keďže je dlhodobo mimo republiky. Druhý v poradí – Ján Slota – sa síce na Slovensku nachádza, za I. Lexom však „zaostáva“ len o tri percentá.
V prvej desiatke najväčších slovenských absentérov môžeme nájsť len poslancov opozície a ešte aj desiaty v poradí M. Topoli (69,5 %) značne predbehol českého premiéra. Z hľadiska porovnania účasti českých a slovenských politických strán sú rozdiely podobné. Najvyššiu neúčasť v ČR dosiahla opozičná Unie Svobody s 21,3 %, na Slovensku dosiahli nezávislí poslanci za SNS trojnásobok – 67 %. Druhé v poradí je HZDS s 58,3% a tretia je P SNS s 53,3-percentnou neúčasťou. Jediná podobnosť v českých a slovenských štatistikách je tá, že najtuhšiu disciplínu majú bývalí komunisti – neúčasť KSČM dosiahla 13,2% a SDĽ 13,7 %. Je teda možné konštatovať, že česká opozícia zvolila podstatne konštruktívnejší prístup k práci parlamentu ako slovenská.
Samozrejme, samotná účasť pri hlasovaniach nie je jediným kritériom na hodnotenie práce poslancov. Novinári z Lidových novín vypracovali štatistiku práce parlamentných spravodajcov, ktorá možno najlepšie vystihuje skutočný prínos jednotlivých poslancov k práci parlamentu. Hoci takáto štatistika na Slovensku zatiaľ vypracovaná nie je, ťažko predpokladať, že slovenská opozícia v tomto smere prejavila menší sklon k obštrukcii ako pri účasti na hlasovaniach. Z hľadiska politických ideí generovaných jednotlivými stranami v priebehu volebného obdobia tiež HZDS a národné strany kreativitou nehýrili. Viac-menej si vystačili s kritikou „neschopnosti“ vlády, rómskym a maďarským problémom. HZDS slúži ku cti kampaň za vstup do NATO, čo je skutočne celonárodnou prioritou. Poslanci slovenskej opozície podporili viaceré dôležité zákony, napríklad zákon o prístupe k informáciám prešiel aj vďaka podpore poslancov SNS. Na druhej strane však často zaťahujú parlament do beznádejných „odvolávačiek“ členov vlády – pokiaľ sa na odvolaní ministra nedohodne koalícia, šanca opozície odvolať ho je minimálna. Zároveň však každé takéto hlasovanie prilieva olej do ohňa koaličných treníc.
