mať krajinu pod kontrolou. A to môžeme dokázať iba za predpokladu, ak Saddáma Husajna odstránime!“ Tak sa v týchto dňoch vyjadruje Richard Perle, bývalý námestník ministra obrany v administratíve Ronalda Reagana.
Liberálna tlač ho v tom čase označovala za jastraba a varovala pred jeho vplyvom na prezidenta. História dala za pravdu Reaganovi a aj Perlovi. Amerika ešte zvýšila výdavky na zbrojenie a Sovietsky zväz čakala posledná fáza širokého vnútorného rozkladu. Aj keď nemožno silu vtedajšej Moskvy porovnávať s dnešnou mocou Bagdadu, predsa len sa ukazuje, že pre Spojené štáty je iracký diktátor veľkým problémom. Kým s Moskvou mal Washington podpísanú sériu zmlúv o nepoužití jadrových zbraní a obsah dohôd pôsobil na obe atómové veľmoci odstrašujúco, s Husajnom nič podobné nejestvuje. Keďže krajinu informačne odrezal od sveta, opozíciu odstránil alebo utiekla do zahraničia, je veľmi zložité vedieť aspoň do určitej miery, čo zamýšľa. Americký senátor Richard Shelby na obrazovke CNN vraví: „Je tu veľký problém. Pred vyše desiatimi rokmi sme niečo nedokončili. Husajn sa nám vymkol z rúk a teraz presne nevieme, aké zbrane vlastní. Vieme, že má aj chemické a biologické, no máme vážne obavy, že môže mať aj jadrové nálože alebo sa o ich výrobu usiluje. A je to ten typ muža, ktorý by ich bez rozmýšľania použil.“
Po 11. septembri sa v americkej tlači objavil rad článkov o možných kontaktoch Husajna s islamskými fanatickými teroristami. A to napriek „ideologickým“ rozporom. Husajn je veľmi vlažným moslimom, veď jeho Socialistická strana arabskej obrody (BAAS) sa pohybuje kdesi na hranici neurčitej formy ateizmu, aj keď si „ideologicky“ vystačí celkom sám. Lenže s filozofiou Usámu bin Ládina ho spája totálna nenávisť voči Amerike. Ak napokon aj česká tajná služba potvrdila, že Muhammad Atta, jeden z hlavných teroristov, sa v Prahe tri razy stretol s agentom irackej tajnej služby, tento fakt všeličo napovedá.
