Istá zdržanlivosť k Smeru, taká príznačná pre autora týchto riadkov, sa dlho opierala o vieru, že bázeň pred rozumom, ktorým sudičky pri kolíske strany teda nehýrili, nepustí Roberta Fica nad rámec jalovej rétoriky (kritiky SDKÚ). Batéria hlúpostí, ktoré ohlasujú vo volebnom programe (na čele s trinástymi dôchodkami), je však posledný apel na odhodenie všetkých ohľadov. Treba veci pomenovať pravým menom.
Sú dve možnosti - alebo ich kombinácia. Prvá: to, s čím Smer prichádza ako s programom, je úplný moták na hlavy. Americkí poradcovia českej ČSSD - Penn, Search & Berland - tomu vznešenejšie hovoria "politika poslednej loptičky": je jedno, čo je na papieri napísané, po voľbách si aj tak nik nespomenie. Čiže program ako nástroj marketingového cielenia kampane. Ak - druhá možnosť - to Smer myslí aspoň čiastočne vážne, tak sa pokúša o inštaláciu modelu, ktorý bol založený kedysi pred 50 rokmi, vyčerpal sa a stojí tri kroky pred zrútením v celej Európe. Všetky vlády dnes skúšajú, viac-menej márne, modernizáciu "sociálneho štátu". Program Smeru - to je manifest za jeho reštauráciu. Na Slovensku. Akoby vôbec nevnímali čas a priestor, v ktorom sa nachádzajú. Socialisti, kamkoľvek oko dohliadne, reformy brzdia viac ako strany pravice. To je pravda. Nikomu však nenapadne ísť späť, rušiť to málo, čo sa podarilo. Pozri Švédsko, Nemecko či aktuálne a výstražne Maďarsko, kde socialistický víťaz volieb práve vyhlasuje "najreformnejšie obdobie v histórii" len preto, lebo pred štyrmi rokmi nasľubovali, čo nemali a nesmeli.
