Mesiac po parlamentných voľbách nemá Maďarsko ani novú vládu, ani vládny program napriek tomu, že voliči si vybrali kontinuitu - koalíciu socialistov s liberálmi. Analytici už spočítali, že ešte nikdy sa povolebná garnitúra v Budapešti nedávala dokopy tak dlho. Programové vyhlásenie sľúbil Ferenc Gyurcsány na koniec mája a svoj druhý kabinet plánuje predstaviť až v polovici júna.
Dovtedy majú Maďari iba jednu istotu - na sľuby, ktoré duneli v kampani, môžu zabudnúť. Autogénny tréning dostávajú prostredníctvom médií; verejnosť sa učí výrazy, ktoré doteraz nepočula: reformy, reštrikcie, zmrazenie (a pod.). Hitom je nové zaklínadlo premiéra o "najintenzívnejších reformách v histórii". Otázka, čo by dnes Gyurcsány robil, keby s tým šiel do kampane, je čisto akademická. Zaujímavejšie sú iné. Napríklad, ktoré vrstvy a sektory zasiahnu zmeny najciteľnejšie? Alebo: to, čo koalícia pripravuje, sú rýchle opatrenia na sanáciu rozpočtového schodku alebo veľké reformy celých prerozdeľovacích systémov? Cez embargo, čo koalícia uvrhla na informácie, preniká iba to, čo sám Gyurcsány uzná za vhodné. Istá je zatiaľ len jedna reforma - politického systému. Zredukuje sa počet ministerstiev, úradníkov, parlamentných komisií, štátnych tajomníkov. Možno bude menej i samospráv a poslancov. Milé je pozerať sa, ako to zrazu ide, keď je zle. Len musí horieť strecha... Heslo je ľudové - začať treba od seba (komunálne voľby v septembri!) Pravdepodobné je zvýšenie DPH. A - azda, azda - zavedenie poplatkov u lekára (pozdrav pre Fica).
