Súhlasím s firmami, ktoré sa hnevajú na vládu pre eurofondy. A Milanovi Ištvánovi z OZ Partnerstvá pre prosperitu, ktorý nechápe, z akých peňazí by mohol uplácať primátor pracovníkov ministerstva, chcem priblížiť, ako môže fungovať korupcia. Peniaze síce aj tak slovenské firmy dostanú, pretože samosprávy si práce objednajú u nich, ale cesta k úspechu ich bude stáť viac peňazí aj námahy. Doteraz to totiž na mnohých obciach a mestách fungovalo tak, že predstavitelia samospráv majú svojich obľúbených koňov - firmy, s ktorými spolupracujú a z ktorých im čosi kvapká (buď podporujú priamo alebo nepriamo zamestnancov úradu, rôzne aktivity obce či miestne športové kluby, prípadne ich vlastnia rodinní príslušníci a známi úradníkov). Spolupráca často spočíva v tom, že keď ako firma chcete, aby vám dali zákazku z obce za milióny, buďte trochu štedrý a ešte si aj tie milióny cez úniu zožeňte. A tak stále častejšie namiesto pracovníkov samospráv vyvíjajú aktivity na ministerstvách priamo majitelia firiem, prípadne vo vzájomnej synergii. Ak získajú z únie peniaze, je to väčšinou ich šikovnosť, a nie predstaviteľov samospráv. Tí si spokojne mädlia ruky a ukazujú pred voličmi, čo všetko počas volebného obdobia dokázali a urobili. Ak firma zoženie peniaze pre obec (ktorá samozrejme musí vypracovať projekt, a to je poriadna fuška), tak má o zákazku s istými peniazmi postarané. Pre firmy je to dobrý biznis a isté platby. Je s tým trochu viac roboty a je to trochu komplikovanejšie, ale na rozdiel od štátnych a obecných úradníkov firmy musia byť pružné a točiť v ruke každú korunu, aby im priniesla dve. Výberové konania tiež nie je problém zmanipulovať. Firma dokáže ponúknuť najnižšiu sumu (niektoré sa dokážu dohodnúť a spolupracujú systémom raz vyhráš ty, raz ja...), do zmluvy uvedú klauzulu, že v prípade nečakaných výdavkov sa suma adekvátne zvýši, za čo poslanci o pár mesiacov bez mihnutia oka zodvihnú ruku.